KOLEKTÍVNE VYJEDNÁVANIE
V dňoch 27. – 29. apríla 2026 zorganizoval Odborový zväz pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku sériu regionálnych vzdelávaní pre predsedníčky a predsedov základných organizácií OZ PP. Vzdelávania sa uskutočnili postupne v troch regiónoch Slovenska – 27. apríla v Banskej Bystrici pre stredoslovenskú oblasť, 28. apríla v Košiciach pre východoslovenskú oblasť a 29. apríla v Nitre pre západoslovenskú oblasť.
Hlavnou témou vzdelávaní bolo kolektívne vyjednávanie, jeho príprava, priebeh, význam práce s členskou základňou a postup odborovej organizácie v prípade, ak kolektívne vyjednávanie nevedie k dohode so zamestnávateľom. Cieľom vzdelávania bolo posilniť odbornú pripravenosť predsedov základných organizácií, poskytnúť im praktické informácie využiteľné v každodennej odborárskej práci a podporiť ich pri príprave na rokovania so zamestnávateľmi.
Vzdelávania otvorila predsedníčka OZPP na Slovensku Ing. Jana Žitňáková, ktorá v úvodnom príhovore privítala prítomných predsedov základných organizácií, zástupcov odborového zväzu a pozvaných lektorov. Vo svojom vystúpení zdôraznila význam pravidelného vzdelávania odborových funkcionárov, najmä v čase, keď sa základné organizácie stretávajú s náročnými rokovaniami, zmenami na pracoviskách a potrebou dôsledne obhajovať pracovné, mzdové a sociálne záujmy zamestnancov.
Predsedníčka OZPP pripomenula, že úspešné kolektívne vyjednávanie sa nezačína až pri rokovacom stole, ale už pri systematickej práci v základnej organizácii. Dôležitá je komunikácia s členmi, poznanie potrieb zamestnancov, príprava argumentov a schopnosť získať podporu členskej základne. Zároveň vyzdvihla, že predsedovia základných organizácií zohrávajú kľúčovú úlohu pri tom, aby členovia mali dostatok informácií, dôverovali odborovej organizácii a aktívne sa zapájali do rozhodovania.
Kolektívne vyjednávanie ako proces od návrhu po uzatvorenie kolektívnej zmluvy
Prvým odborným lektorom bol František Gajdoš, viceprezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Jeho prednáška bola zameraná na vysvetlenie procesu kolektívneho vyjednávania prostredníctvom prehľadnej infografiky, ktorá znázorňovala jednotlivé kroky od prípravy návrhu kolektívnej zmluvy až po možnosti riešenia situácie, keď sa kolektívnu zmluvu nepodarí uzatvoriť.
Účastníkom priblížil, že kolektívne vyjednávanie začína prípravou návrhu kolektívnej zmluvy výborom základnej organizácie. Tento návrh by mal vychádzať z potrieb zamestnancov, z reálnej situácie na pracovisku a z priorít členskej základne. Následne sa návrh kolektívnej zmluvy predkladá zamestnávateľovi, pričom od jeho podania plynie lehota na odpoveď zamestnávateľa. Infografika zároveň ukazovala, že reakcia zamestnávateľa môže viesť buď k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy, alebo k pokračovaniu v procese kolektívneho vyjednávania.
František Gajdoš sa venoval aj situácii, keď kolektívne vyjednávanie nevedie k dohode. V takom prípade vzniká kolektívny spor a po splnení zákonných podmienok je možné využiť ďalšie nástroje, napríklad konanie pred sprostredkovateľom. Vysvetlil, že sprostredkovateľ má pomôcť zmluvným stranám nájsť riešenie sporu, no jeho návrh nemusí byť automaticky prijatý. Ak sa spor nevyrieši, existujú ďalšie možnosti – rozhodca alebo štrajk ako krajný nátlakový prostriedok.
Dôležitou časťou jeho vystúpenia bolo zdôraznenie, že cieľom kolektívneho vyjednávania má byť vždy predovšetkým uzatvorenie kolektívnej zmluvy, nie samotný spor. Lektor upozornil na potrebu dodržiavania zákonných postupov, lehôt a formálnych náležitostí, no zároveň vyzdvihol aj praktickú stránku vyjednávania – pripravenosť odborovej organizácie, jednotu členov a schopnosť komunikovať požiadavky zrozumiteľne a presvedčivo.
Praktické kroky vo vyjednávaní a práca s členskou základňou
V Banskej Bystrici na odborný program nadviazal aj Patrik Mrižo z Odborov KOVO ZKW, ktorý účastníkom predstavil praktický pohľad na postupné kroky vo vyjednávaní. Jeho prednáška vychádzala zo skúseností z podnikovej odborovej praxe a bola zameraná najmä na to, ako základná organizácia môže pracovať s členmi a zamestnancami počas celého procesu kolektívneho vyjednávania.
Patrik Mrižo zdôraznil význam prieskumu medzi členmi odborovej organizácie, ktorý pomáha zistiť ich priority a očakávania. Medzi takéto priority môžu patriť napríklad základné mzdy, trinásty alebo štrnásty plat, príplatky alebo iné pracovné a sociálne podmienky. Zároveň upozornil, že návrh kolektívnej zmluvy musí byť ambiciózny, ale zároveň realistický, aby bolo možné dosiahnutý výsledok následne obhájiť pred členmi.
Významná časť jeho vystúpenia bola venovaná informovaniu členov po každom kole kolektívneho vyjednávania. Členovia podľa neho musia cítiť, že sú súčasťou procesu a že odborová organizácia nevyjednáva „o nich bez nich“. Lektor zároveň poukázal na význam komunikácie aj smerom k nečlenom, pretože aj nečlenovia sú zamestnanci, ktorých sa výsledok kolektívneho vyjednávania týka, a zároveň môžu byť potenciálnymi budúcimi členmi odborovej organizácie.
Prednáška sa venovala aj téme vytvárania primeraného tlaku počas vyjednávania. Patrik Mrižo zdôraznil, že zamestnancov je potrebné zapájať do diania počas celého procesu a pripomínať im, že spoločný postup dokáže priniesť lepšie výsledky než individuálne riešenia. Vysvetlil tiež význam hlasovania členov o ďalšom postupe, prenesenia rozhodovania z výboru na členskú základňu a správneho odprezentovania výsledku vyjednávania ako spoločného výsledku odborovej organizácie a jej členov.
Jeho vystúpenie účastníkom ukázalo, že kolektívne vyjednávanie nie je iba technický alebo právny proces, ale aj proces budovania dôvery, komunikácie a solidarity na pracovisku.
Zlyhanie kolektívneho vyjednávania, kolektívny spor a štrajk
Ďalším odborným lektorom bol Ferdinand Chomo, predseda ZO OZPP na Slovensku pri GeLiMa, a.s. Vo svojej prezentácii s názvom „Zlyhanie kolektívneho vyjednávania – nátlakové aktivity, spor, štrajk“ sa zameral na praktický postup základnej organizácie v situácii, keď kolektívne vyjednávanie neprináša výsledok a vzniká potreba rozhodnúť o ďalších krokoch.
V úvode prednášky zdôraznil, že základom úspechu je nepretržitá práca so členskou základňou. Tá zahŕňa vnútorné prieskumy požiadaviek, pravidelnú komunikáciu s členmi a zamestnancami, informovanie o rokovaniach a budovanie podpory ešte predtým, ako sa vyjednávanie dostane do kritickej fázy. Podľa prezentácie je dôležité, aby zamestnanci vedeli, čo odborová organizácia robí, aké problémy rieši a ako postupuje pri rokovaniach.
Ferdinand Chomo sa venoval aj príprave návrhu a argumentácii. Zdôraznil, že návrh odborovej organizácie by mal vychádzať z výsledkov prieskumov, aby sa s ním členovia vedeli stotožniť. Pri argumentačnej príprave odporúčal využívať fakty, účtovné závierky, údaje zo štatistického úradu, tabuľky, grafy a ďalšie podklady, ktoré dokážu podporiť požiadavky odborovej organizácie. Jednou z kľúčových myšlienok jeho prezentácie bolo, že nestačí mať pravdu – odborová organizácia musí mať aj podporu a silu na presadenie svojich požiadaviek.
Ďalšia časť prednášky bola venovaná situácii, keď sa vyjednávanie prestáva posúvať a začína sa kolektívny spor. Lektor vysvetlil, že v tejto fáze je potrebné, aby si členská základňa uvedomila, že ide o spoločný návrh odborov a zamestnancov, za ktorý sú ochotní niesť aj určité riziko. Predstavil možnosti ďalšieho postupu, najmä konanie pred sprostredkovateľom, rokovanie na základe podkladov a rozhodovanie členov o tom, či sa prijme návrh zamestnávateľa, alebo sa bude pokračovať podľa zákonného postupu.
Osobitná pozornosť bola venovaná aj konaniu pred rozhodcom. Ferdinand Chomo upozornil, že rozhodca predstavuje poslednú možnosť riešenia sporu a jeho rozhodnutie je pre obe strany záväzné. Práve preto je potrebné dôkladne zvážiť, či je táto cesta pre odborovú organizáciu výhodná, a vysvetliť jej dôsledky členskej základni.
Významná časť prednášky bola zameraná na štrajk ako krajný nátlakový prostriedok. Účastníkom boli vysvetlené podmienky hlasovania o štrajku, vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, informovanie zamestnávateľa, oznámenie začiatku štrajku, ako aj praktické organizačné kroky pred začiatkom a počas štrajku. Lektor zdôraznil potrebu chrániť hlasujúcich zamestnancov, neoznamovať zamestnávateľovi konkrétne mená hlasujúcich za štrajk, komunikovať so zamestnancami a priebežne ich zapájať do spoločných aktivít.
Súčasťou prezentácie boli aj praktické skúsenosti zo štrajku v spoločnosti GeLiMa, a.s. Lektor predstavil chronológiu kolektívneho vyjednávania, návrhy odborov aj zamestnávateľa, priebeh sporu, prípravu zamestnancov, hlasovanie o štrajku, komunikáciu s verejnosťou a napokon aj dosiahnutý výsledok. Na konkrétnom prípade poukázal na význam jednotného postoja, dobre pripravenej argumentácie, aktívnej členskej základne a solidarity medzi odborármi. Prednášku uzavrel myšlienkou, že štrajk nie je cieľ, ale cesta, teda nástroj, ktorý má slúžiť na presadenie oprávnených pracovných, mzdových a sociálnych požiadaviek zamestnancov.
Význam vzdelávania pre základné organizácie
Regionálne vzdelávania v Banskej Bystrici, Košiciach a Nitre poskytli predsedníčkam a predsedom základných organizácií priestor na získanie odborných informácií, výmenu skúseností a diskusiu o praktických situáciách, s ktorými sa stretávajú vo svojej odborárskej práci.
Spoločnou témou všetkých vystúpení bolo, že úspešné kolektívne vyjednávanie stojí na dôkladnej príprave, pravidelnej komunikácii, práci s členskou základňou a schopnosti postupovať jednotne. Odborová organizácia je silná vtedy, keď má dôveru svojich členov, jasne pripravené požiadavky a dostatočnú podporu zamestnancov.
